Po tom ako sme sa na jeseň 2009 museli rozlúčiť s našou Sarou a ostala nám len Angie a otázka: čo ďalej? Nebolo to ťažké rozhodnutie, pretože tých 10 rokov s rottweilermi ma presvedčilo, že toto plemeno si zaslúži aby sa mu vrátilo renomé aké mu patrí a každý kto tomu čo len trošku pomôže robí rottweilerom veľkú službu. Aj keď sa každodennou prácou ťažko bojuje proti článkom ľudí, ktorí bez akejkoľvek skúsenosti odsudzujú toto plemeno prípadne ho dokonca zaraďujú k bojovým, aj tak som sa rozhodol s nim ďalej pracovať s jediným cieľom. Presvedčiť vo svojom okolí aspoň pár ľudí o tom aký je skutočný rottweiler, že to nie je žiadny zabijak ale priateľský, rodinný pes. A ak sa mi podarí vychovať popri tom rottweilera, ktorý bude úspešný aj v chove, tak to bude už niečo navyše.
A tak sme si povedali, že by sme sa mohli poobzerať po nejakom šteňati. Všetko urýchlila naša fena Angie, ktorá úspešne zvládla náhodný test. Keď sme sa pár dní starali príbuznému o 3-mesačné šteňa retrievera. Mal som obavy, že príchod takéhoto ,,narušiteľa" nemôže prejsť len tak (predsa len, Angie je 5-ročná rtw), no keď sa už na druhý večer uložili spať vedľa seba na terase, bolo to jasné...Môže prísť šteňa.
A neprišlo jedno. V čase, keď sme sa s manželkou rozhodovali o šteňati narodili sa v chovateľskej stanici Marmak-Rotti 2.7.2010 šteniatka zo spojenia Varon von Herrenholz x Antigona Marmak-Rotti. Dostal som na ne tip od poradcu chovu. Aj keď sme po doterajších skúsenostiach boli jednoznačne rozhodnutí pre fenku, napokon prišla fenka aj psík. Keďže aj Carisma aj Calvin Clein majú vlastnú sekciu, kde sa o nich dozviete všetko, pridávam na tomto mieste len odkaz na dostupné videá ich rodičov.