Jednou z tých dôležitejších vecí súvisiacich s nastavením pravidiel je donútenie psa k pusteniu predmetu čo drží v papuli. Nie je to až tak dramatické ak sa to nezanedbá v období šteňaťa.

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že stačil pol hodinový nácvik a potom už len viacnásobné opakovanie, aby pes pochopil, že jednoducho po povele „pusť“ musí tlamu uvoľniť. Celý nácvik by mal prebehnúť v kľudnej atmosfére, prirodzene, bez zbytočného stresovania psa. Už to, že mu budete brať jeho korisť je pre neho dosť náročné.

U mňa to prebehlo asi takto: Vzal som na tento účel kosť (lopatku) a zavrel som sa s našim cca. 10 mesačným rottweilerom v jeho koterci (je dôležité keď idete riešiť takúto vec, aby Vám pes nemal kam so svojou korisťou zaliezť).Už samotné zavretie sa so psom by malo byť čo najviac nenápadné, aby ste nenavodili hneď na začiatku pre psa nepríjemný pocit, že sa ide diať niečo neobvyklé. Tiež je dobre použiť niečo väčšieho (preto tá lopatka) čo mu budete odoberať. Z jednoduchého dôvodu. Jednak budete mať za čo predmet (kosť) chytiť a tiež nevie to pred Vami celé schovať do papule. Nedávajte si na ruky žiadne zváračské rukavice alebo podobné nezmysly.

Pamätajte na to, že až mu budete niečo potrebovať vybrať z tlamy na ulici tiež tam nebudete mať žiadne rukavice. Pri odoberaní predmetu musíte byť nad ležiacim psom (spravidla si ľahne sám, aby si korisť lepšie kryl, ak nie dáme mu povel ,,ľahni“) aby už z Vášho postavenia bolo jasné kto je pánom situácie. Snažíme sa predmet uchopiť na prvý krát čo najpevnejšie, aby sme oň nemuseli ,,bojovať“.

Potom prichádza dôrazný povel ,,puúúsťˇ“ s ešte silnejším držaním predmetu, aby psovi bolo jasné, že Vy určite nebudete ten čo to pustí prvý. Pri odoberaní predmetu si môžeme druhou rukou pomôcť tak, že psovi zvrchu palcom a ukazovákom stlačíme tlamu nad očnými zubami.Je to miesto, ktoré je najcitlivejšie na stisk. Ako náhle ucítite, že zovretie tlamy povoľuje, predmet (kosť) berieme a súčasne psíka chválime. Po odobratí mu ako odmenu môžeme kosť vrátiť. Takto to niekoľko krát zopakujeme, aby sme to psovi zafixovali. Týmto psovi veľmi jasne ukážete jeho miesto v hierarchii (a nakoniec nikdy neviete kedy mu budete naozaj niečo nežiaduce vybrať z papule).

Významným nástrojom na nastavenie hierarchie je všeobecne poslušnosť. Aj podľa poslušnosti svojho psa, spoznáte, ako veľmi si myslí, že je vodca. Ak Vás ignoruje, je dosť možné že vodcom už je. Pracujte teda na poslušnosti svojho psa, dbajte na to, aby ste boli dôslední a pes plnil povely spoľahlivo. Nezabudnite však, že za každé poslúchnutie Vášho povelu by mala nasledovať odmena, minimálne však pochválenie a pohladkanie.

Na druhej strane platí, že ak pes neposlúchne, nesmie dostať žiadnu odmenu. Ukážte svojmu psovi, že nič nedostane zadarmo. Svoje jedlo, vodu, maškrty, dokonca aj pochvalu a pohladkanie si musí niečím zaslúžiť. Trebárs takou maličkosťou, že si sadne, príde na zavolanie alebo slušne počká, kým maškrtu podržíte pred ním v ruke. Dajte pozor, aby si pes maškrtu vzal z vašej ruky jemne. Netolerujte hrubosť. Taktiež mu musíte ,,vytĺcť“ z hlavy, že si niečo môže vynútiť kňučaním. Ak to na Vás skúša ignorujte ho. Vodca si všíma podriadeného psa len vtedy, keď on sám chce.

Na záver tejto témy by som chcel dodať, že nie u každého páru (pes + majiteľ) musí zákonite dôjsť k objasneniu svojich pozícií tak, aby jeden bol jasný vodca, druhý podriadený. Navzájom si nemusia prekážať a nikdy k takejto situácii nedôjde. Ak však je váš jedinec od mala dominantnejší, je veľmi pravdepodobné, že vám môže pripraviť nemalé problémy a to predovšetkým, ak nebudete od mala dostatočne dôslední a nepovediete ho tak, ako by ste mali.

Je logické, že dominantný jedinec bude mať aktívnu snahu o to, zaujať vo Vašej svorke čo najvyšší post, naopak pasívny a submisívny jedinec sa nemusí prejaviť ako vodca svorky za celý život nikdy ani vtedy, ak je Vaša výchova a dôslednosť nulová. Skrátka a dobre, nebude mať potrebu s niekým o niečo bojovať, zaradí sa do svorky bez problémov a môže byť bezproblémový vo všetkých ohľadoch.

zdroj: okrem vlastných skúseností aj časopis Život so psom