Tak ako som pri úvodnom spustení týcho stránok avizoval, chcem z času - načas pridať k nejakej téme buď odborný článok alebo svoj názor, prípadne doplniť inde uverejnené svojimi skúsenosťami.

Prišiel ten čas a článkom Rottweiler a stopy..., začína séria textov, ktoré by mohli zaujať. Podotýkam, že odborných článkov o plemene je zúfale málo a tak budú niektoré témy viac všeobecné. Na úvod ponúkam preklad zo zahraničnej odbornej literatúry o metóde výcviku pachových prác a správaní sa rottweilera pri nich. Takže:

,,Čo sa týka sledovania stopy, odporúča sa pri jej výcviku hneď v počiatkoch vylúčiť aplikovanie potravy. Čiže ako uložená stopa by pri výcviku rottweilera nemala slúžiť žiadna maškrta. Treba si totiž uvedomiť, že rottweiler je v skutočnosti pes, ktorý sa vyznačuje veľkou dávkou pažravosti už vo veku šteniatka. Využitie nejakej maškrty pre výcvik stopy je teda z tohto hľadiska vhodné iba v počiatkoch, kedy sa u jedinca vzbudzuje záujem o vyhľadanie ukrytého predmetu. Ak sa ten potrebný záujem dostaví, treba maškrtu neodkladne nahradiť, pretože práve tá nekontrolovateľná chuť do jedla bude mať za následok to, že sa pes pri sledovaní stopy a vyhľadávaní predmetu začne pohybovať dosť nekoordinovane. Tým pádom sa celá táto fáza výcviku stane nedosažiteľnou, prípadne ju bude možné previesť iba s neúnosným vypätím síl a trpezlivosti. Konečný efekt však aj tak nebude podľa vašich predstáv.

Každý jedinec rottweilera je istým spôsobom ojedinelou osobnosťou, takže jednotný postup výcviku stopy je u tohto plemena prakticky nemožný. Využitie postupov a všakovakých pomôcok, ktoré zaberali na jedného psa, nemusia a ani nebudú zaberať na druhého. V tomto sa treba mať na pozore! Pretože ak pri výcviku budete danému rottweilerovi vnucovať postupy, s ktorými ste uspeli u iného jedinca, môžete dosiahnuť úplne opačný efekt, než ste chceli. Jednoduchšie povedané, výsledný efekt a prevedenie požadovaného cviku sa ocitnú niekde hlboko pod priemerom.

Toto plemeno je známe svojou inteligenciou, bez ktorej je ho priam nemožné vycvičiť! Vyžaduje si to pevné nervy a trpezlivosť, ale ak chcete mať z rottweilera dobrého pracovného psa, musíte vyčkať, kým vám vďaka tej svojej inteligencii sám od seba naznačí, ako on vníma splnenie požadovanej úlohy. Vnucovaním jemu neprirodzených metód dosiahnete leda tak jeho nezáujem o spoluprácu.

Pri sledovaní stopy a vyhľadávaní ukrytého predmetu sa môže vyskytnúť príliš mnoho takých nepredvídaných okolností, ktoré musí pes vyriešiť samostatne, čiže bez akéhokoľvek nášho pričinenia. Tento fakt je z hľadiska úspešného výcviku rottweilera základným prvkom! K tej samostatnosti je potrebná jeho inteligencia, aby sám pochopil, o čo vlastne kráča, ako si s tým poradiť. Naše chápanie prevedenia zadanej úlohy je s chápaním rottweilera nezlučiteľné, takže ak začneme presadzovať svoj názor, pes z toho všetkého bude zmätený a absolútne nepochopí, čo to od neho vlastne chceme. V odbornom slangu sa takejto situácii vraví – fixná dezorientácia jedinca psovodom.

Nik nechce podceňovať nemeckého ovčiaka, ale pravdou je, že do tohto plemena je možné vyslovene vbiť požadované výcvikové postupy. Jeho inteligencia je podstatne odlišná, než tá u rottweilera, takže pri tomto plemene je relatívne ľahké presadiť vykonanie zadanej úlohy podľa predstáv psovoda. U rottweilera je niečo také nemožné! Pri jeho výcviku sa treba maximálne opierať o inteligenciu, s ktorou sa narodil. Ide o vrodenú vlastnosť, ktorú síce majú aj iné plemená psov, ale tie sa na ňu až tak neviažu ako rottweiler. Tomu ju veru nevezmete, pretože ju vníma ako súčasť svojich životných potrieb.

Mnohých teraz zaiste prešla chuť to vôbec s rottweilerom ako stopárskym psom skúsiť... Nuž, naozaj to nie je najľahšie sústo, ale pri dodržiavaní istých zásad to zas nie je ani príliš ťažké! Štýl sledovania stopy, ako aj jej tempo, presnosť vypracovania a spôsob označenia predmetu treba prispôsobiť tomu, ako celý cvik chápe daný jedinec. Je žiaduce, aby sme stupňovali zložitosť prevedenia prevádzaného cviku, pretože tým sa pes sám od seba a hlavne prirodzeným spôsobom núti k využitiu vrodenej inteligencie.

Nehovoriac o tom, že stupňovaním zložitosti si pes uvedomí, že aj keď ide o ten istý cvik, neexistuje žiadna záruka, že ho môže zvládnuť tým istým spôsobom, ako to urobil predtým. Čiže opäť prirodzene a sám od seba vylúči možnosť reprízy a namiesto toho sa ku každej zadanej úlohe postaví tak, akoby šlo o novú výzvu. A to aj napriek tomu, že s ním budete prevádzať ten istý cvik hoci aj desiaty krát po sebe!

Nezabudnite, tá forma prevedenia cviku, ktorú považujeme za ideálnu my ľudia, nemusí byť ideálna aj pre rottweilera. Ak si to včas neuvedomíte a namiesto postupného prebúdzania vrodenej inteligencie tohto plemena mu pri výcviku začnete vnucovať svoje predstavy, nebude nikdy z vášho rottweilera pracovný pes. Alebo iba s priemernými schopnosťami.“

Komentár

V každom prípade zaujímavý článok..., a to čo som zvýraznil farebne v texte je úplná pravda. Bolo to tak so Sarou, s Angie a teraz mi to dokazujú Winny a Carisma. A to vo všetkých oblastiach výcviku.