Takýchto článkov nikdy nie je dosť...Už len kvôli tomu, že stačí aby sa v médiách objavila správa o nešťastí spojenom so psom (úmyselne nepíšem: rottweilerom) a už je ,,na stole“ téma bojových plemien psov...a už sme len kúsok od toho kedy sa prvýkrát v diskusii objaví slovo rottweiler... Aj preto využívam možnosť zverejniť , s láskavým zvolením autorky A.Buriánkovej, jej článok o tejto téme. Lebo takýchto článkov nikdy nie je dosť...p>

Rottweilerov chovám nepretržite od roku 1975, som medzinárodný rozhodca pre exteriér psov, vykonávala som funkciu ústrednej poradkyňa chovu plemena rottweiler v Rottweiler klube Českej republiky. Domnievam sa, že mám s plemenom veľa skúseností ako po stránke výcviku či výstav, ako aj ohľadom spolužitie v rodine.

Rottweiler je laikmi označovaný za plemeno bojové, hoci takéto označenie pre psov neexistuje. Často tiež býva popisovaný ako pes agresívny, zlý, neovládateľný a zákerný. Ako ich ale zrejmé z jeho štandardu, ktorý vydalo Nemecko, kam pôvodom rottweiler patrí, je to pes pevných nervov:p>

"Je priateľský a kľudný, v zásade vľúdny, miluje deti. Je veľmi oddaný, poslušný, ovládateľný, rád pracuje. Jeho zjav prezrádza rozhodnosť, správanie je sebaisté, nebojácne a je to pes je pevných nervov."

(Výňatok zo štandardu plemena)

A práve to je zárukou toho, že rottweiler vie situáciu v pokoji vyhodnotiť a nereaguje bez príčiny. Je to pes sebaistý a nemá potrebu svojvoľne napádať kohokoľvek, pretože sa necíti byť ohrozený tak ako mnohé iné, najmä malé plemená psov, ktorých nervová sústava je ďaleko slabšia ako povaha rottweilera.

Rottweiler klub usmerňuje chov plemena v Českej republike tak, aby zostali zachované práve tie vlastnosti, ktoré z rottweilera robia vyrovnaného, neagresívneho a priateľského psa. Preto sú do chovu zaraďovaní len jedinci vyrovnanej povahy s pevnými nervami. Deje sa tak na bonitáciách, kde trojčlenná komisia hodnotí predvádzané jedince a v súlade s Bonitačným a zápisnym poriadkom ich do chovu zaradí, len ak zodpovedajú štandardu. Ak nevyhovujú pre nevhodné povahové vlastnosti, sú z chovu vyradení.

"Chovom sa rozumie cieľavedomá plemenitba psov, rešpektujúca predovšetkým zásady genetického zdravia jedinca aj populácie (chov nesmie byť na úkor zdravia).

Čistokrvný pes je dedične zdravý vtedy, ak zdedil štandardné znaky, plemenný typ a povahu, ktoré sú pre plemeno typické. "

"... jedince agresívne a bojazlivé sú z chovu vylúčené."

(Výňatky zo Zápisného poriadku pre chov plemena rottweiler)

Zo Zápisného a bonitačného poriadku jasne vyplýva, že rottweilery sú v organizovanom chove rozmnožované tak, aby rodičia spĺňali podmienky najmä v povahe, aby potomstvo zdedilo dobré vlastnosti plemena, ktoré sú už najmenej sto rokov pre rottweilerov typické a požadované.

"Z chovu sa vylučujú: psy a sučky, u ktorých sa v odchovoch sa opakovane a preukázateľne vyskytujú hrubé chyby exteriérové a povahové alebo iné patologické a dedičné chyby."

(Výňatky zo Zápisného poriadku pre chov plemena rottweiler)

Je nešťastím, že neorganizovaní množitelia chovajú na povahovo nevyskúšaných jedincoch, a nemôžu tak v žiadnom prípade zaručiť, že ich psy spĺňajú to, čo sa od nich očakáva. Konflikty s ľuďmi majú na svedomí prevažne práve tieto psy s nepreukázaným pôvodom a nepreverené v povahe, ktorí nie sú nijako označení, a preto ani nie je možné dohľadať ich pôvod.

Všetci zodpovední majitelia svojich psov vychovávajú, cvičia a robia maximum pre to, aby ich odchovy splnili podmienky štandardu rottweilera, obzvlášť ak ide o povahu. Doplácajú potom bohužiaľ na nezodpovedných majiteľov psov bez preukazu pôvodu, pretože ich psy sú "hádzaní do rovnakého vreca".

Každopádne môžem ale vyhlásiť, že len nezodpovedný majiteľ nechá psa akéhokoľvek plemena bez dozoru s malým dieťaťom. Veď nikto nezaručí, že si pes akciu dieťaťa smerom k nemu nevysvetlí ako výzvu k hre. Keď sa psy hrajú, tak sa hryzú, a to aj dobrí, bezproblémoví psy. Tragické je ale, uchopí ak pes dieťa rovnako tak ako druhého psa pri hre. Psy sú obrazom svojich pánov, žijú ak v pokoji so svojimi ľuďmi a okolím, ťažko sa v nich zobudí agresívne reakcie. Ako majitelia a chovatelia by sme mali svoje psy dobre poznať, ale vedieť tiež predvídať situácie a nedopúšťať sa zásadných omylov, pretože aj banálna nepozornosť môže vyvolať veľké problémy.

Alena Buriánková