Profil, pôvod a povaha plemena rotvajler:

Ak by sme medzi plemenami psov vyberali tie na ktoré je vo verejnosti najviac protichodných názorov, určite by bol medzi nimi rotvajler. Ba dokonca tým, že by ho niektorí radi videli s nálepkou ,,bojové plemeno“ ho môžeme pokojne označiť za ukážkový príklad toho ako možno deformovať pohľad na plemeno ako také. Stačí aby sa v médiách objavila správa o nešťastí spojeným so psom (úmyselne nepíšem: rotvajlerom) a už je ,,na stole“ téma bojových plemien psov...a už sme len kúsok od toho kedy sa prvýkrát v diskusii objaví slovo rotvajler... Aj preto som využil možnosť ( ako chovateľ) napísať tento článok. Iste, názor chovateľa nie je celkom nestranný, ale je možno dobre pri hodnotení plemena poznať aj pohľad niekoho, kto je mnoho rokov v denno-dennom kontakte práve s rotvajlermi.

Pre vytvorenie uceleného pohľadu na toto plemeno nemožno opomenúť jeho vývoj. Aj keď ,,dnešný“ rotvajler je výzorom už vzdialený pôvodnému, práve jeho povahové črty sú to čo sa nemenilo a čo ho charakterizuje.

Niečo z histórie...

Rotvajler (Rottweiler) patrí k najstarším plemenám psov. Jeho pôvod siaha do čias starého Ríma, kde sa používal ako strážny a dobytkársky pes. Psy sprevádzali rímske légie cez Alpy, chránili vojsko a zaháňali dobytok (keďže neexistoval iný spôsob, museli byť zásoby živé, na kopytách). Statočné a mocné psy boli potrebné na ovládanie stád, mali dočinenia často s vlkmi či zlodejmi. Cesty boli náročné na výstupy cez hory, brodenie riek a kruté horúčavy a zimy bolo treba znášať rovnako statočne. Na konci týchto pochodov bránili tieto psy svojich pánov v bitkách a bojoch s rovnakou vervou.

Malé svorky týchto psov boli občas bojovníci nútení nechať na miestach kadiaľ légia prechádzala, ktoré boli rímskym osídlením a dnes sú súčasťou Nemecka. Jedným z týchto miest bola aj základňa Sunelocena pri rieke Neckar. Na jej základoch vzniklo dnešné mesto Rottweil, ktoré bolo trhovým mestečkom a tieto psy tam, získali obľubu ako miestne pastierske a dobytkárske psy. Hlavnou úlohou rotvailerov bolo zaháňanie a ochrana veľkých stád dobytka, ochrana pána a jeho majetku. Po tomto nemecko-ríšskom meste dostal neskôr svoje meno.

Toľko z najstaršej histórii. Z tej novšej treba spomenúť dva míľniky. V roku 1907 sa plemeno dočkalo organizácie, akú si zaslúžilo, vytvorením Nemeckého klubu rottweilerov v Heidelbergu. Toto bol prvý klub, ktorý systematicky organizoval chov rotvajlerov. Keď sa na začiatku 20. storočia vyhľadávali plemená vhodné na službu v polícii, bol vyskúšaný aj rotvajler. Jeho pracovné vlastnosti rýchle ukázali jeho vhodnosť na takúto službu. V roku 1910 bol preto oficiálne uznaný ako policajný pes.

Štandard plemena Rotvajler

Krajina pôvodu: Nemecko

Využitie: spoločenský, služobný a pracovný pes

Klasifikácia FCI: skupina 2 – molosovité plemená

Štandard popisuje detailne vzhľad, jednotlivé partie tela, proporcie atď...Je to pomerne obsiahly popis, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj charakteristika povahy a správania a to je to , čo si zaslúži väčšiu pozornosť ,lebo veľkosť hlavy, sfarbenie tela vidieť na každej fotke ,ale čo sa skrýva za pohľadom tmavých očí, to nie. Ako ho teda charakterizuje štandard :

Povaha rotvajlera: Je priateľský a kľudný, v zásade vľúdny, miluje deti. Je veľmi oddaný, poslušný, ovládateľný, rád pracuje. Jeho zjav prezrádza rozhodnosť, správanie je sebaisté, nebojácne a pes má pevné nervy. Na svoje okolie reaguje s veľkou pozornosťou.

Ako vidno táto charakteristika nemá nič spoločné s tým agresívnym, zlým, neovládateľným, zákerným rotvajlerom, ako je niekedy vykresľovaný ľuďmi, ktorí majú potrebu sa vyjadrovať k veciam bez hlbšieho oboznámenia sa s nimi. Som presvedčený, že z týchto ľudí štandard nečítal nikto, nieto ešte aby sa zamyslel, či náhodou páni z Nemecka, ktorí štandard tvorili na základe vyše storočných skúseností predsa len nevedia o tom čo chovajú viac. Rotvajler je pes vyrovnanej povahy a pevných nervov, vie situáciu v pokoji vyhodnotiť a nereaguje bez príčiny. Je to pes sebaistý a nemá potrebu svojvoľne napádať kohokoľvek, pretože sa necíti byť ohrozený tak ako mnohé iné, najmä malé plemená psov, ktoré bývajú často psychicky nevyrovnanejšie a agresívnejšie .

Aby to takto bolo, je nutné ale dodržiavať prísne pravidlá, aby sa do chovu dostávali len jedinci spĺňajúci štandard. Ak nevyhovujú pre svoje nevhodné povahové vlastnosti musia byť z chovu vyradení. Také sú bonitačné kritériá. Samozrejme, stále je reč o čistokrvných rotvajleroch , nie o bezpapierových ,,po vynikajúcich rodičoch“ (ako je to často možné vidieť v inzerátoch...) Spomínam to, lebo práve toto je vážny moment stojací za mnohými nešťastiami a ktorý by si mali rozhodne uvedomiť budúci majitelia rottweilerov. Ak si totiž zadovážite kríženca vo veľkosti ratlíka, tak sa nič vážne nestalo a ani nestane, ale zviera podobajúce sa na rotvajlera, ktoré narastie do váhy 40-50 kg a o ktorého pôvode, predkoch neviete nič, tak to je obrovské riziko. Tak pre vás ako aj pre vaše okolie.

Zobraziť celý článok na "Chovateľ a Hospodár"