Klubová výstava 26.5. Malý Lapáš, Rozhodca: Alan Doyle (Írsko)
O minuloročnej klubovej výstave som na stránku napísal článok Nie je V2 ako V2, kde som napriek tomu, že naši psíci nič nevyhrali, zdôraznil spokojnosť s rozhodovaním taliana Massima Inzoliho. Bohužiaľ po tejto klubovke nič podobné napísať nemôžem. Nakoniec, myslím, že názov článku vystihuje môj subjektívny pohľad na posudzovanie Mr.Alana Doyla. Samozrejme, všetci víťazi by mohli oponovať, ale ...
Možno sú tieto riadky až príliš kritické, ale takéto veci by sa jednoducho nemali stávať. Ak takto posudzuje rozhodca na nejakej výstave kde píska 8 rôznych plemien, tak to ešte pochopím, ale toto bola špeciálna klubová výstava... Pripomenulo mi to klubovú výstavu z pred 5-6 rokov(neviem presne) keď rozhodca z Čiech pískal so zlomenou rukou, ktorú mal podviazanú pred telom, takže vyzeral ako figurant s rukávom. Vo chvíli keď sa nad psa zohol aby skontroloval zuby mal pozíciu presne ako figurant pred prepadom. Sara z neho nespustila oči a mal som čo robiť aby po jeho pohybe nevyštartovala... Na jeho poznámku, že pes je nekľudný som reagoval poznámkou, že rozhoduje pracovné plemeno a ten ,,rukáv“ zo sadry robí svoje... Dopadlo to tak, že ma nechal zabehnúť jedno kolo okolo kruhu a poslal ma preč (za tú poznámku). Podobne som si to ,,rozlúčkové“ kolo zabehol aj teraz keďže som sa po oznámení známky ,,veľmi dobrá" asi zatváril zjavne nespokojne a pre istotu som sa opýtal či som počul dobre. Na záver chcem už len dodať, že nemám problém ani s hodnotením ,,veľmi dobrá“, ale musí byť niečím podložené. Tentokrát nebolo a len p. Doyle vie prečo ho dal... Tak preto ten odkaz na začiatku.